Štyri kroky k úspešnej identifikácii látky

Agentúra ECHA vypracovala metódu úspešnej identifikácie látky spočívajúcu v štyroch krokoch. Dodržaním týchto krokov a našich rád zabezpečíte správnu identifikáciu svojej látky.

 

1. Analyzujte svoju látku
  1. V prvom rade sa budete musieť rozhodnúť, či už máte alebo nemáte potrebné analytické údaje na identifikáciu vašej látky na účely nariadenia REACH. Ak nie ste výrobca, môžete si tieto informácie vyžiadať od svojho dodávateľa. Ak máte potrebné analytické údaje, mali by ste prejsť ku kroku 1d, v opačnom prípade prejdite ku kroku 1b.
  2. Vyberte si reprezentatívnu vzorku svojej látky alebo niekoľko vzoriek z rôznych šarží alebo rôznych časov vo výrobe. Ak ste dovozca zmesí, budete musieť požiadať svojho dodávateľa o vzorky látok použitých v zmesi.
  3. Vypracovanie správnej analytickej stratégie od začiatku pomôže ušetriť čas aj peniaze. V tomto bode by ste mali zvážiť, či máte potrebné interné praktické schopnosti a znalosti. Ak nie, mali by ste vyhľadať poskytovateľa služieb alebo laboratórium, ktoré sú schopné vypracovať analýzu na účely nariadenia REACH. Vezmite do úvahy, že analýza týkajúca sa identifikácie látky sa nemusí vykonať v súlade s dobrou laboratórnou praxou (DLP).
  4. Bez ohľadu na spôsob, ktorý si zvolíte, výstup by mal byť rovnaký: súbor analytických štúdií/informácií, na základe ktorých je vaša látka identifikovaná v plnom rozsahu. Spektrá, chromatogramy a iné analytické informácie by mali byť kvalitné a mali by sa dať interpretovať v plnom rozsahu.
  5. Ak sa vyskytnú ťažkosti s interpretáciou alebo technické problémy, pokiaľ ide o vykonávanie analýz, pripravte podrobné vedecké zdôvodnenie a použite alternatívne metódy. Užitočný môže byť opäť príspevok zo strany odborníkov.
  6. V právnom texte je stanovené použitie ultrafialovej (UV), infračervenej (IR) a nukleárnej magnetickej rezonančnej spektroskopie (NMR) alebo hmotnostnej spektrometrie (MS) spolu s vysokoúčinnou kvapalinovou chromatografiou (HPLC) alebo plynovou chromatografiou (GC). V prípade anorganických látok môžu spektometria difrakciou röntgenových lúčov (XRD) a atómová absorpčná spektroskopia (AAS) predstavovať nevyhnuté alternatívy. Tieto techniky si na realizáciu a interpretáciu vyžadujú odborné znalosti.

 

2. Uveďte podrobné zloženie svojej látky
  1. Analýza by mala poskytnúť úplný obraz o zložení vašej látky.
  2. Pri analýze jedinej vzorky sa neposudzujú odchýlky založené na zdroji (napr. vstupné materiály) a výrobnom postupe. Tieto odchýlky sú zahrnuté do rozsahu koncentrácií, ktoré môžu byť súčasťou certifikátu analýzy (CoA) alebo špecifikácie kontroly kvality.
  3. V prípade bežnej dobre zadefinovanej látky by ste mali mať zloženie asi takéto, napr: 

     

    Názov Bežná koncentrácia % Rozpätie koncentrácií %
    Zložka A 90 85 – 96 
    Zložka (nečistota) B 6 4 – 7
    Zložka (nečistota) C 2 0 – 3
    Zložka (nečistota) D 2 0 – 3

 

3. Názov látky
  1. Na základe zloženia budete musieť dospieť k celkovej identifikácii – názvu látky.
  2. Existujú rôzne pravidlá v závislosti od zložitosti vašej látky. Nachádzajú sa v Usmernení k identifikácii a pomenovaniu látok podľa nariadení REACH a CLP. Možno budete chcieť požiadať o odbornú pomoc, keď si nebudete istý.

 

4. Priraďte číselný identifikátor
  1. Preskúmajte na webovom sídle agentúry ECHA pomocou nástroja „Vyhľadať chemické látky“ na stránke Informácie o chemikáliách, či už pre vašu látku existuje EC číslo alebo číslo v zozname.
  2. Spravidla, ale nie je to povinné, sa priradí chemický názov k inventárnemu číslu, napr. číslo EINECS alebo CAS. Toto číslo bude často uvedené v karte bezpečnostných údajov (KBÚ) alebo certifikáte analýzy (CoA). Možno budete chcieť požiadať o odbornú pomoc na zistenie, či existuje inventárne číslo pre vašu látku.

Keď získate tieto informácie, musíte ich previesť do elektronického formátu dokumentácie IUCLID.

Na účely registrácie podľa nariadenia REACH sa musí v dokumentácii predloženej hlavným registrujúcim zahrnúť aj hraničné zloženie. Hraničné zloženie zodpovedá zloženiam všetkých členov spoločného predloženia.